VITAJTE V NAŠEJ MATERSKEJ ŠKOLE!

Prevádzka v MŠ je od 7.00h - do 16.45h

 


Memorandum dieťaťa:

Nerozmaznávajte ma. Viem veľmi dobre, že nemusím dostať všetko, čo chcem. Iba vás skúšam.

Nepoužívajte voči mne silu. To ma učí, že všetko sa dá dosiahnuť iba silou.

Neprotirečte si. To ma mätie a núti ma vyhýbať sa.

Nedávajte sľuby, ak ich nedokážete dodržať. To by podkopávalo moju dôveru vo vás.

Nesnažte sa, aby som sa cítil menší než som.

Nerobte za mňa veci, ktoré sám neurobím. Potom to zneužijem a naďalej vás budem zapriahať do svojich služieb.

Nepripustíte, aby sa venovalo priveľa pozornosti mojim “zlým zvykom”. To ma iba povzbudí v nich pokračovať.

Nenapomínajte ma pred ľuďmi. Budem na to lepšie reagovať, ak mi to poviete potichu v súkromí.

Nesnažte sa diskutovať o mojom správaní ešte počas konfliktu. Vtedy vás vôbec nepočúvam.

Nesnažte sa mi kázať. Boli by ste prekvapení, ako dobre viem, čo je dobré a čo zlé.

Nesnažte sa, aby som cítil, že moje chyby sú hriechy. Musím sa učiť robiť chyby, bez nejakého pocitu, že nie som dobrý.

Nechcite, aby som vždy vysvetľoval svoje správanie. Niekedy naozaj neviem, prečo som to urobil.

Neochraňujte ma pred dôsledkami. Potrebujem ich poznať a získať vlastné skúsenosti.

Neodstrkujte ma, keď kladiem otázky. Ak tak urobíte, zistíte, že som sa prestal vypytovať a že hľadám informácie niekde inde.

Nebojte sa, že so mnou trávite iba málo času. Ráta sa mi, ak ho spolu vôbec trávime.

Nezabúdajte, že sa mi nemôže dariť bez veľkého pochopenia a povzbudenia. Niekedy sa zabúda na pochvalu, hoci je poctivo zaslúžená. Na pokarhanie sa však nezabudne nikdy.

Zaobchádzajte so mnou ako so svojim priateľom. Potom budem vašim priateľom aj ja.

“Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole. “

Róbert Fulghum

1. O všetko sa rozdeľ.

2. Hraj fér.

3. Nikoho nebi.

4. Vráť veci tam, kde si ich našiel.

5. Upratuj po sebe.

6. Neber si nič, čo ti nepatri.

7. Keď niekomu ublížiš, povedz: ” Prepáč”

8. Pred jedlom si umy ruky.

9. Spláchni.

10.Teplé koláčiky a mliečko ti urobí dobre.

11.Ži vyrovnane, trochu sa uč a trochu premýšľaj a každý deň maľuj a kresli a spievaj a tancuj a hraj sa a pracuj.

12.Každý deň si popoludní zdriemni.

13.Keď vyrazíš do sveta, dávaj pozor na autá, chyť niekoho za ruku a drž sa s ostatnými pohromade.

Všetko, čo dieťa potrebuje vedieť, tam niekde je. Slušnosť, láska a základy hygieny.

P R Á V A     D I E Ť A Ť A

1.ZÁSADA Dieťaťu náležia všetky práva uvedené v tejto deklarácii. Na tietopráva majú nárok všetky deti bez jedinej výnimky, bez rozdielu rasy, farby, pohlavia, reči, náboženstva, politického alebo iného presvedčenia, národného alebo sociálneho pôvodu, majetkového, spoločenského alebo iného postavenia, či už dieťaťa samého alebo jeho rodiny.

2.ZÁSADA Dieťaťu sa má dostať zvláštnej ochrany a treba mu zákonmi a inými prostriedkami zabezpečiť, aby sa v slobodných a dôstojných podmienkach zdravým a morálnym spôsobom vyvíjalo telesne, duševne ,mravne, duchovne a sociálne. Pri prijímaní zákonov hlavným hľadiskom majú byť najvlastnejšie záujmy dieťaťa.

3.ZÁSADA Dieťa má mať od narodenia právo na meno a štátnu príslušnosť.

4.ZÁSADA Dieťaťu sa majú dostať výhody sociálneho zabezpečenia. Má mať právo dospievať a vyvíjať sa v zdraví, preto treba jemu a jeho matke poskytovať zvlášť starostlivosť a ochranu vrátane primeranej starostlivosti pred narodením a po ňom. Dieťa má právo na primeranú výživu, bývanie, zotavenie a zdravotnícke služby.

5.ZÁSADA Tlesne, duševne alebo sociálne postihnutému dieťaťu treba poskytnúť zvláštnu opateru, výchovu a starostlivosť, akú vyžaduje jeho konkrétny stav.

6.ZÁSADA Plný a harmonický rozvoj osobnosti dieťaťa vyžaduje lásku a porozumenie. Všade, kde je to možné, má vyrastať obklopené starostlivosťou a zodpovednosťou svojich rodičov a vždy v ovzduší lásky a mravnej a hmotnej istoty, s výnimkou mimoriadnych okolností sa dieťa v útlom veku nemá odlúčiť od matky. Má byť povinnosťou spoločnosti a úradov venovať osobitnú starostlivosť deťom, ktoré nemajú rodinu, a tým, ktorým sa nedostáva primeraných prostriedkov na výživu. Je žiadúce, aby štát poskytoval finančnú a inú pomoc na výživu mnohodetným rodinám.

7.ZÁSADA Dieťa má nárok na vzdelávanie, ktoré má byť bezplatné, aspoň na základnom stupni. Má sa mu dostať vzdelania, ktoré zvýši jeho všeobecnú kultúrnu úroveň a poskytne mu rovnaké možnosti rozvíjať svoje schopnosti, svoje vlastné názory a svoj zmysel pre mravnú a spoločenskú zodpovednosť, aby sa mohlo stať užitočným členom spoločnosti.

Tí, čo sú zodpovední za vzdelávanie a výchovu dieťaťa, majú sa riadiť ozajstnými záujmami dieťaťa: túto zodpovednosť majú predovšetkým jeho rodičia. Dieťa má mať všetky možnosti pre hru a zotavenie, ktoré majú sledovať tie isté zámery ako vzdelávanie: spoločnosť a úrady majú podporovať úsilie využívať toto právo.

8.ZÁSADA Dieťa má byť za každých okolností medzi prvými, ktorým sa poskytuje ochrana a pomoc.

9.ZÁSADA Dieťa má byť chránené pred všetkými formami zanedbávania, krutosti využívania. Nemá byť predmetom nijakého spôsobu obchodu. Dieťa sa nesmie zamestnávať pred dovŕšením primeraného minimálneho veku: v nijakom prípade ho nemožno nútiť alebo mu dovoliť, aby vykonávalo prácu alebo zamestnanie, ktoré je na úkor jeho zdravia alebo vzdelávania, alebo bráni jeho telesnému, duševnému alebo mravnému vývinu.

10.ZÁSADA Dieťa treba chrániť pred pôsobením, ktoré môže podnecovať rasovú, náboženskú alebo akúkoľvek inú formu diskriminácie. Dieťa sa má vychovávať v duch porozumenia, znášanlivosti, priateľstva medzi národmi, mieru a bratstva všetkých ľudí, aby si plne uvedomovalo, že má svoje sily a schopnosti venovať službe ostatným ľuďom.

SLOVÁ, KTORÉ POTREBUJÚ POČUŤ VŠETKY DETI NA SVETE

Keď si dieťa uvedomuje, že je milované, odhaľuje vo svojom živote tajomstvo šťastia. Medzi rodičmi a deťmi často prebieha komunikácia v rovine príkazov a zákazov: hýb sa, uhni, nezavadzaj, ponáhľaj sa, hovor, nezašpiň sa, buď ticho, ospravedlň sa, poď sem, nevyrušuj, si neschopný, choď spať, prídeš neskoro, neotravuj, mám robotu… Keď sú deti neustále zavalené príkazmi, zákazmi, hrozbami, ponaučeniami a nervozitou, nielenže necítia lásku, ale stávajú sa odolnými na tieto slová. Viac príkazy a zákazy neplnia, ako plnia. Rodinné prostredie ovláda nevraživosť, napätie a nervozita.  Čo robiť, aby naše deti cítili viac lásky, rodičovské prijatie, aby si plnili svoje povinnosti a aby v rodine zavládla pozitívna atmosféra? Odborníci tvrdia, že niekedy stačí niekoľko zázračných slov, ktoré dokážu atmosféru zmeniť viac ako  čarovný prútik. Ktoré to sú?

1. Mám ťa rád /Ľúbim ťa

Koľkokrát sa toto spojenie objavuje v piesňach, vo filmoch, v reklamách? Ale používame ho často aj v našich rodinách? Hovorí sa, že ak sa má detská duša vyvíjať správnym smerom, mala by toto spojenie počuť aspoň raz denne. Ak tieto slová patria k vašej dennej rutine, neupustite od toho krásneho zvyku ako rastú. Človek v každom veku potrebuje cítiť a počuť, že je milovaný.

2. Si pekný

My dospelí sme často takí, že od rána chválime kolegyne, predavačky, šoféra v autobuse… Ale kedy naposledy sme svojim deťom povedali, že sú pekné? A ony potrebujú počuť tieto slová práve od rodičov. Vďaka rodičovskej pochvale, dieťa získava väčšiu sebadôveru a nemusí o ňu bojovať aj v často pochybných komunitách mladých ľudí.

3. Sme šťastní, že ťa máme

Dieťa musí cítiť, že je pre rodičov šťastím, radosťou a naplnením ich života. Viete koľko detí sa utápa v pocite, že sú nechcené, že sú príťažou, bremenom alebo prekážkou v živote svojich rodičov? Dieťa prežíva nádherné detstvo, keď vie, že je súčasťou šťastia vo svojej rodine.

4. Môžeš sa na nás spoľahnúť

Dieťa musí vedieť, že rodina je prístavom, kde sa dá vždy vrátiť a kde sa dá na rodičov spoľahnúť. V súčasnosti veľa stredoškolákov a vysokoškolákov študuje alebo pracuje v zahraničí. Na prvý dojem to pôsobí tak, že sú úplne samostatní a od rodičov takmer nič nepotrebujú. Opak je však pravdou. Pocit, že majú svoj domov a rodičov, ktorí sú srdcom stále pri nich, je pre nich obrovská záruka spokojnosti, vyrovnanosti a pocitu šťastia aj ďaleko od domova. Je dobré prijímať svoje deti také, aké sú a zbytočne ich neodsudzovať. Deti potrebujú niekoho, pred kým sa nemusia skrývať a hrať sa na niekoho, kým naozaj nie sú. V dnešnom svete plnom pretvárky sú pre deti nenahraditeľní takí rodičia, v náručí ktorých sa môžu vyplakať aj smiať.

5. Dôverujeme ti

Prejavenie dôvery je výborným krokom k formovaniu iniciatívy a aktivity u dieťaťa.

6. Rozprávaj nám o svojom živote

V niektorých obdobiach života sú deti mĺkvejšie a nechce sa im veľmi rozprávať. Rodičia by to mali rešpektovať. Keď však nastane obdobie, keď sa deti chcú s rodičmi podeliť o svoje zážitky a názory, nechajte všetko tak a počúvajte ich. Prejavte záujem. Nebuďte ľahostajní k tomu, čo sa deje v živote vašich detí. Ak sa dieťa v správnej chvíli vyrozpráva zo svojich ťažkostí, má väčšiu šancu sa ich aj skôr zbaviť. City malých sú dôležité a hodné úcty takisto ako city dospelých. Pri rozhovoroch je dobré dieťaťu dať najavo, že si vážime jeho názor. Táto skutočnosť napĺňa dieťa hrdosťou. Zároveň cíti, že patrí do rodiny.

7. Zázračné slovíčka na dobrú noc

V dnešnej uponáhľanej dobe je často večer chvíľou, keď sa stretáva celá rodina pokope. Večer by mal byť synonymom spoločne prežívaných rozhovorov, objatí, odovzdávania lásky a pozitívnej  energie, ktorá je potrebná nielen na pokojný spánok, ale aj na prežitie ďalšieho dňa. Mohlo by to tak byť, keby…Keby rodiny neovládal televízor či počítače. A deťom nestačí po prezretí televízneho programu rozkaz, ktorý velí: „Choď už spať!“ Deti pred spaním potrebujú pohladenie, pritúlenie, niekoľko krásnych slov. Ak si deťom prisadnete a rozprávate sa spolu alebo čítate im rozprávky, budujete si tak jedinečný a uspokojujúci vzťah. Keď sa na to pozeráte z tejto perspektívy, tak určite sami uznáte, že tento vzťah nenahradí žiadny seriál na svete.

Je len v našich rukách, aká atmosféra vládne v rodine a záleží len na nás, ktoré pravidlá a zvyky si do rodiny vpustíme a ktorým zakážeme vládnuť nad nami. Niekedy nenápadné maličkosti, s ktorým sa deti stretávajú každý deň, rozhodujú o ich pocitoch z tohto sveta. A tak, pokúsme sa ich vyberať správne.

Ako by sa mal budúci prvák správať:

  • vydržať pri hre alebo inej činnosti 15 – 20 minút,
  • dokončiť začatú prácu alebo hru,
  • neodbiehať od činnosti,
  • zvykať si na nové prostredie a osoby bez väčších problémov (neplakať, neskrývať sa za rodičov, neutekať z novej situácie preč),
  • pozdraviť, poprosiť, poďakovať,
  • vyjadriť svoje požiadavky, starosti,
  • vedieť sa hrať spoločne s deťmi, nevyhýbať sa ich spoločnosti, medzi deťmi nebyť bojazlivý a plačlivý,
  • vedieť ostať chvíľu aj bez rodiča (v niektorých školách pri zápisoch deti od rodičov zoberú a nechajú ich pracovať samé pod dozorom učiteľky),
  • správať sa neagresívne, spory s deťmi dokázať riešiť väčšinou bez bitky, hádky, vzdorovitosti,
  • neprejavovať zlozvyky, ako napríklad cmúľanie prstov, ohrýzanie nechtov, časté pokašliavanie, žmurkanie.

 

Čo by mal budúci prvák vedieť:

  • samostatne sa obliecť a obuť, pozapínať si gombíky a zaviazať šnúrky,
  • samostatne sa najesť (používať príbor), automatizované hygienické návyky,
  • správne vyslovovať všetky hlásky, vyjadrovať sa plynule aj v zložitejších vetách,
  • správne držať písacie potreby (sklon papiera, prítlak písacieho materiálu),
  • napodobiť tvary písma, geometrické tvary,
  • kresliť tak, že línie sú pevné a neroztrasené,
  • nakresliť postavu so všetkými základnými znakmi,
  • poznať základné farby, geometrické tvary,
  • počítať do 10, poznať číslice 1 – 10,
  • rozprávať obsah krátkej rozprávky a rozumieť jej obsahu,
  • naučiť sa naspamäť detskú pesničku alebo básničku,
  • vysloviť krátke slovo samostatne po hláskach,
  • poznať celé svoje meno, adresu, mená členov rodiny,
  • poznať dni v týždni, ročné obdobia (prípadne aj mesiace v roku),
  • rozlišovať, čo je viac, menej, veľa, málo, trochu,
  • behať, preliezať, chytať a hádzať loptu, skákať cez švihadlo, robiť kotrmelec dopredu.

 

PRÍPRAVA DIEŤAŤA NA VSTUP DO ZÁKLADNEJ ŠKOLY

VSTUP DIEŤAŤA DO ZÁKLADNEJ ŠKOLY môžeme považovať za rozhodujúcu životnú zmenu. Zaškolenie je jedným z najdôležitejších vývinových medzníkov. Vstupom do školy sa zásadne mení spôsob života dieťaťa. Hrová činnosť, ktorá bola v predškolskom období dominantnou, ustupuje do pozadia a do popredia sa dostáva činnosť učebná. Život v škole začína byť pevne organizovaný a jednotlivé činnosti majú pravidelný a viazaný rytmus.

ŠKOLSKÁ ZRELOSŤ, PRIPRAVENOSŤ, SPÔSOBILOSŤ
- zrelosť je spojená najmä s biologickým zrením organizmu;
- pripravenosť vyjadruje stupeň vývinu dieťaťa podľa noriem (kritérií) pre vstup do školy;
- spôsobilosť znamená predpoklad úspešne vykonávať školskú činnosť.

Pre úspešný školský začiatok je potrebné, aby dieťa, ktoré nastupuje do školy bolo zrelé. Pod pojmom školská zrelosť rozumieme telesnú, duševnú, spoločenskú a výchovnú vyspelosť dieťaťa. Deti, ktoré vstupujú do prvej triedy, by mali dokázať samostatne pracovať, byť trpezlivé, sedieť v triede na určenom mieste, plniť školské povinnosti. Mali by sa vedieť podriaďovať pravidlám a nadväzovať nové kontakty so spolužiakmi. Takéto deti sú pripravené na úspešný školský začiatok a môžeme o nich povedať, že sú zrelé.

Kritériá školskej pripravenosti:

  • vek 6 rokov je vhodný pre novú sociálnu situáciu;
  • telesný stav – výška, hmotnosť, pomer hlavy ku trupu, vyrovnávanie telesných proporcií, osifikácia, výmena chrupu; 
  • intelektová úroveň – schopnosť sústrediť sa, slovná zásoba, súvislosť vyjadrovania, výslovnosť, gramatika, časové kategórie, čísla… 
  • sociomorálna úroveň – citové ovládanie, kvalita sociálnych vzťahov… 
  • pracovná motivácia – chcieť sa učiť…

Nezrelé deti môžu v prvej triede pôsobiť ako nenadané. Škola na ne kladie neprimerane vysoké nároky. Tieto deti nedokážu v škole udržať pozornosť, sú netrpezlivé, nerozoznajú hru od úlohy, nedokážu samostatne pracovať, neplnia si povinnosti, nedokážu sa podriadiť pravidlám školy a podobne. Pokiaľ dieťa nastúpi do školy nezrelé, obvykle jeho školský začiatok nie je úspešný. Škola môže potom u dieťaťa vyvolávať strach alebo úzkosť, v horších prípadoch sa dokonca u detí môže objaviť pomočovanie, nespavosť, neurotické a žalúdočné ťažkosti alebo iné psychické, či somatické ochorenia.

Príznaky školskej nezrelosti sa však nemusia vždy prejavovať hneď po vstupe do školy. K zreteľným prejavom nezrelosti môže dôjsť až vo vyšších ročníkoch. Vtedy je už však oveľa problematickejšie riešiť dôsledky školskej nezrelosti ako pred nástupom do školy.

Základné varianty nedostatočne pripraveného dieťaťa na školu:

  • deti výrazne retardované (nezvratné poškodenie CNS, mnohostranná deprivácia spravidla v ranom vývine;
  • deti s mierne podpriemerne rozvinutými dispozíciami (pomalé tempo dozrievania, osobitne v kognitívnom rozvoji); 
  • deti „klasicky nezrelé“ (narodené v júli, auguste, najmä chlapci); 
  • deti s nerovnomerným vývinom jednotlivých psychických funkcií (napr. nevyzretá percepcia vedúca k nižšej koncentrácii pozornosti, nižšia úroveň grafomotoriky…).

Úspešnosť a neúspešnosť detí v škole neovplyvňujú len biologické faktory, ale významnú rolu tu hrajú tiež vplyvy prostredia a výchovy. Školskú zrelosť teda nechápeme len ako biologickú zrelosť organizmu, ale tiež ako určitú úroveň rozumovej, citovej a sociálnej spôsobilosti.

Pred vstupom do školy je vhodné zhodnotiť celkovú úroveň dieťaťa, teda to, nakoľko je vyspelé pre úspešný začiatok. U každého dieťaťa je obdobie vyspelosti veľmi individuálne. Väčšina detí je pripravená na školskú dochádzku v šiestich rokoch. Tento vek však nemusí byť vždy určujúci. Niektoré deti sú vyspelé skôr, iné neskôr.

Pripravenosť na vstup do prvej triedy ovplyvňuje u dieťaťa viac faktorov, ktoré vyplývajú z vnútorných i vonkajších podmienok jeho vývoja. Vnútorná pripravenosť závisí od vrodených dispozícií dieťaťa. Vonkajšou pripravenosťou rozumieme nielen záujem dieťaťa o školu, ale tiež optimálne výchovné pôsobenie v rodine, vhodné podmienky a podnetné prostredie v materskej škole.

Otázky telesného vývoja sú vecou lekárskeho posúdenia, ktoré vykonáva pediater v rámci preventívnych prehliadok, a to okolo piateho roku, aby pred nástupom do školy bolo v prípade potreby možné ešte včas prijať prípadné nutné opatrenia. Pritom z hľadiska telesného vývoja a duševnej a sociálnej vyspelosti nemusí vždy ísť o súlad. Niektoré deti sú telesne zdatné, ale duševne či psychosociálne sú pre vstup do školy nezrelé. Naopak deti, ktoré sú drobné, na pohľad vyzerajú mladšie a telesne nevyspelé, môžu byť pre vstup do školy duševne i sociálne vyspelé. Pri posudzovaní pripravenosti do školy je nevyhnutná úzka spolupráca s detským lekárom, prípadne ďalšími odborne špecializovanými pracovníkmi (psychológom, psychiatrom, logopédom a podobne) a rovnako spolupráca medzi pedagógmi materskej školy a základnej školy.

S premenou telesnej stavby v období vstupu do školy úzko súvisia zmeny v ovládaní motoriky a tela vôbec. Zle koordinované pohyby malého dieťaťa sa začínajú okolo šiestich rokov zreteľne meniť. Dieťa je schopnejšie v oblasti drobných a jemnejších pohybov, lepšie koordinuje automatické i voľné pohyby. Jeho mimika a ďalšie výrazové prejavy sú tiež kontrolovanejšie a zrelšie.

V tomto období sa mení aj schopnosť vnímania. Školsky zrelé dieťa je schopné z vnímaného celku vyčleňovať časti a pôvodný celok z nich opäť zložiť, čo je – pokiaľ ide o sluchové a zrakové vnímanie – predpokladom úspešného vyučovania čítania a písania. Úroveň tejto schopnosti a stupeň vývoja pozorujeme predovšetkým v detskej kresbe.

Kresbové testy patria medzi často používané psychologické diagnostiky. Tie nám dávajú prvé ucelené informácie o osobnosti dieťaťa. Môžeme z nich vyčítať nielen úroveň intelektových schopností, povahové a charakterové črty, typ osobnosti dieťaťa, ale aj úroveň jeho sebavedomia, postavenie v sociálnych skupinách, jeho vzťah k svojmu okoliu, emocionálne prejavy, citovú zrelosť i sociálnu adaptáciu.

Kresby dieťaťa by v tomto období mali vernejšie odrážať skutočnosť. Dieťa by malo byť schopné obstojne nakresliť ľudskú postavu (hlava, trup, končatiny), obkresliť jednoduchšiu predlohu zloženú z písmen, či geometrických tvarov a uspokojivo podľa predlohy nakresliť rôzne znaky.

Rozumové poznanie sa začína opierať o konkrétne myslenie, ktoré dieťaťu umožňuje, aby sa lepšie orientovalo vo svete okolo seba, v tvaroch, kresbách a dejoch. Lepšie postrehne podobnosť a rozdiel, chápe vzťahy a súvislosti. Pamäť sa stáva trvalejšou a zámernejšou, aj keď zatiaľ je skôr mechanická ako logická.

Pre úspešné zaškolenie je veľmi dôležitá úroveň verbálnej komunikácie. Dieťa zrelé na školskú dochádzku je schopné sa vyjadrovať vo vetách a jednoduchších súvetiach, vie sa dopracovať k určitým zovšeobecneniam a kategorizácii. V reči sa zdokonaľuje tiež správna výslovnosť. Dobrá znalosť vyučovacieho jazyka je jednou z najdôležitejších podmienok zvládnutia školskej výučby.

Dieťa zrelé na školskú dochádzku by malo vedieť rozlíšiť hru od povinností. Zadanú úlohu sa snaží splniť a dokončiť, a to aj vtedy, ak sa objavia nejaké prekážky. Dokáže sa podriadiť pracovnému rytmu vyučovacích hodín a vedome zameriavať svoju pozornosť na vyučovanie.

Predpokladom úspechu v škole je emocionálna stabilita. Dieťa by malo byť odolné voči frustrácii a vedieť prijímať aj prípadné neúspechy. Prílišná citlivosť dieťa ľahko vyvedie z miery. Strach, napätie a tréma znižujú jeho výkonnosť. K citovej zrelosti neodmysliteľne patrí aj sociálna zrelosť. Dieťa sa musí dokázať odlúčiť od matky alebo inej blízkej osoby na viac hodín a podriadiť sa autorite doteraz cudzej osoby – učiteľky. Podmienkou primeranej adaptácie dieťaťa na školu je tiež schopnosť začleniť sa do skupiny rovesníkov, ktorým sa treba adekvátne prispôsobiť a brať na ne ohľad. Dieťa sa s nimi dostáva do súťaže, učí sa vzájomne si pomáhať a spolupracovať.

Pedagóg by mal vopred zvážiť svoje predstavy o edukačnom procese. Ešte pred začatím edukačného procesu by mal mať predstavu koho bude vyučovať, čo by malo byť obsahom edukácie, aké si chce vytýčiť pedagogické ciele, aké stratégie bude používať v edukačnom procese, aké metódy a prostriedky pri výučbe využije, s akým zámerom proces výučby realizuje, kedy a kde bude vyučovať.

Cieľom výchovného pôsobenia u dieťaťa v predškolskom veku je príprava na požiadavky prvej triedy. Zahŕňa primeranú fyzickú i psychickú úroveň, kultúru správania a elementárne formy pracovnej aktivity. Snahou materskej školy by mala byť príprava detí na úspešný školský začiatok. Medzi konkrétne ciele by sme mohli zaradiť rozvoj zmyslového vnímania (zrakového a sluchového vnímania, priestorovej orientácie), grafických schopností (cvičenie hrubej a jemnej motoriky), rozumových schopností (osvojenie základných poznatkov o prírode, spoločnosti i o človeku), komunikačných schopností (optimálna slovná zásoba), telesnej zdatnosti, elementárnych pracovných návykov a výtvarných schopností (práca s papierom a rôznymi druhmi materiálu, nácvik rôznych výtvarných techník).

Práca s deťmi najstaršej vekovej skupiny v materskej škole je náročná pre svoju rozsiahlosť. Od pedagóga vyžaduje rozsiahle odborné znalosti, organizačné schopnosti, cieľavedomý, premyslený a systematický prístup k práci s deťmi pripravujúcimi sa na vstup do školy. V tom období má veľký význam odborne vykonaná pedagogická diagnostika. Preto by sa pedagógovia pracujúci s touto vekovou skupinou mali vo vyššej miere zaujímať o odbornú literatúru s danou tematikou a zúčastňovať sa rôznych školení a kurzov na rozšírenie svojho vzdelania.

Pedagogickú diagnostiku je potrebné uskutočňovať mimovoľne, tak aby si dieťa neuvedomovalo, že ho pozorujeme a hodnotíme. Jedine vtedy sa dieťa bude správať spontánne a prirodzene. Zameriavame sa na pozorovanie somaticko-motorickej, umelecko-expresívnej, lingvistickej, logicko-matematickej, prírodovednej, sociomorálnej a emocionálnej oblasti. U dieťaťa diagnostikujeme nasledujúce oblasti:

  • adaptácia a prejavy správania,
  • kontakty dieťaťa,
  • komunikácia,
  • telesná zrelosť,
  • intelektová stránka,
  • schopnosti a zručnosti.

Niektoré deti ani po dovŕšení šiesteho roku nedosahujú školskú zrelosť. Práve pedagogickú diagnostika môže včas takéto deti identifikovať. Umožní zabrániť ich predčasnému vstupu do školy, ktorý by ich do budúcnosti poškodil. Patria sem deti s nasledovnými prejavmi správania: dieťa sa nevie od začiatku dochádzky adaptovať na prostredie materskej školy, nevie sa odtrhnúť od rodičov, neustále vyžaduje individuálnu pomoc dospelého, je nepokojné, plače, ku všetkému zaujíma negatívny postoj (negativizmus), odmieta hovoriť (mutizmus), počas spánku sa pomočuje, je ustrašené, úzkostlivé, hanblivé, zlostné, nenadväzuje kontakty s rovesníkmi, má problémy s komunikáciou, jeho slovná zásoba je veľmi slabá a má nevhodné prejavy správania. Pravdepodobnú nezrelosť dieťaťa na školskú dochádzku naznačuje väčšinou kombinácia niekoľkých prejavov.

V indikovaných prípadoch môžu rodičia požiadať o odklad školskej dochádzky dieťaťa o jeden rok. Toto opatrenie má adekvátny dopad na ďalší vývoj dieťaťa, pokiaľ sa podarí pre neho vypracovať a úspešne realizovať individuálny vzdelávací plán. Je to výchovný program špeciálne zameraný na výchovu konkrétneho dieťaťa s ohľadom na osobnostné a psychické zvláštnosti konkrétneho dieťaťa.

Pri tvorbe individuálneho vzdelávacieho plánu je potrebné prihliadať na určité princípy:

  • je potrebné vychádzať z diagnózy lekára, psychológa, pedagogickej diagnostiky v materskej škole a anamnézy dieťaťa,
  • vytvárať plán s prihliadnutím na súčasný stav dieťaťa a jeho individuálne schopnosti,
  • musí byť reálny a zodpovedať situácii v triede i personálnemu zabezpečeniu reedukácie,
  • postupy zamerané na dosahovanie cieľov by sa mali zakladať na silných stránkach dieťaťa, jeho záujmoch a zodpovedať jeho štýlu učenia,
  • plán sa môže počas realizácie meniť a podľa potreby upravovať,
  • plán by mal zapájať čo najviac zainteresovaných ľudí – učiteľky, psychológa, logopéda, rodičov a dieťa samotné.

S deťmi, ktoré majú odklad školskej dochádzky je potrebné využiť čas zostávajúci do nástupu do školy na ich rozvíjanie. Je potrebné hravým spôsobom rozvíjať reč dieťaťa, ktorá nie je len základom dobrej komunikácie, ale spája sa aj so schopnosťou čítať a písať. Vhodné je tiež precvičovať pamäť dieťaťa, učiť ho jednoduchšie básničky, piesne a riekanky.

Od dieťaťa pred nástupom do školy je vhodné vyžadovať samostatný spev jednoduchej piesne, učiť ho rytmizovať slová a slabiky tlieskaním, či vyťukávaním. Dieťaťu treba poskytovať veľa možností, aby sa hralo s číslami, vzorčekmi, zisťovaním počtu a triedením rôznych vecí. Takéto hry mu pomôžu získať obratnosť v matematicko-logickej oblasti. Dieťa by malo vedieť rozlišovať základné geometrické tvary: kruh, štvorec, trojuholník, obdĺžnik. Malo by vedieť rozlišovať, čo je dlhé a krátke, čo je bližšie a ďalej, čo je väčšie a menšie, kde je vpravo, vľavo, hore a dolu.

Dieťa by sa už v predškolskom veku malo učiť rozoznávať materiály: sklo, kov, drevo, umelú hmotu a podobne. Veľmi vhodné je, aby dieťa poznalo cestu do školy a späť, vrátane základných pravidiel dopravy. Deti by mali tiež poznať základné hodnoty a symboly: štátnu vlajku, hymnu, prezidenta, rodné mesto (obec). Od dieťaťa nastupujúceho do školy by sa malo vyžadovať, aby poznalo celé svoje meno, adresu, mená rodičov a súrodencov, ich zamestnanie.

Veľký vplyv na zdravotný stav a rozvoj osobnosti dieťaťa má pohybová výchova. Preto treba deťom dopriať dostatok pohybu, učiť ich správnu chôdzu, prirodzený beh, cvičiť s nimi jednoduché cviky.

Veľmi dôležité je viesť deti k upevňovaniu návykov spoločenského správania, učiť ich pozdraviť, poprosiť, poďakovať, vykať dospelým, správne ich oslovovať (pani učiteľka…), neskákať do reči. Dieťa by malo vedieť, čo smie a čo nesmie, tiež by sa malo učiť ovládať svoje city, tlmiť afekty, naučiť sa prijímať prehru, rozlišovať dobré od zlého.

Mali by sme podporovať samostatnosť detí pri jedle, umývaní, obliekaní, upratovaní hračiek a podobne. Dieťa musí by primerane schopné samoobsluhy a mať základné návyky udržiavania poriadku. Umývanie rúk pred jedlom a po použití toalety by malo byť pre deti samozrejmosťou, rovnako ako používanie toaletného papiera a vreckovky.

Dieťa sa má na vstup do školy tešiť, preto by ho nikto nemal školou strašiť. Nemalo by chápať prácu v škole ako nepríjemnú povinnosť. Problém pripravenosti, zrelosti a spôsobilosti dieťaťa na školskú dochádzku je skutočne vážny, preto je viac ako vhodné poradiť sa v nejasných prípadoch s odborníkmi.

OSVOJOVANIE ROLY ŠKOLÁKA sa uskutočňuje prostredníctvom hodnotenia výkonov a správania žiaka učiteľom, čo vedie k sebareflexii a k vytváraniu predstavy o sebe ako školákovi. Hodnotenie má zo začiatku verbálny charakter a je globálne. Poskytuje tak „ochranu“ tým, ktorí zatiaľ nezvládli pravidlá správania alebo požadovaný výkon. Postupne dochádza k individulálnemu, ktoré je z hľadiska utvárania sociálnej a osobnej identitiy dieťaťa významné. Až v tejto etape získava žiak informáciu ako si plní svoju rolu a zároveň vzniká medzi ním a učiteľom záväzný inštitucionálny vzťah. V tejto etape sa hodnotenie žiaka inou osobou (napr. spolužiakmi) takmer nedotýka.

Rola spolužiaka sa vytvára spoluúčasťou žiaka na živote triedy na vyučovacej hodine i cez prestávky. Má niekoľko fáz:

  1. adaptačná fáza, v ktorej dieťa zaujíma rolu žiaka; 
  2. fáza utvárania pocitu príslušnosti žiaka k danej skupine prostredníctvom spôsobu komunikácie učiteľa pri organizovaní života v školskej triede; 
  3. fáza aktívnej spoluúčasti na živote v triede.

 

Sledujte nás na Facebooku